… vykašlete sa na voľby ?

Časť II.
A tak sa po budúcich voľbách môže stať to, čo sa od Novembra 89 ešte nestalo : že časť demokratov sa vzdá vízie presadiť na Slovensku západnú demokratickú kultúru,
Zahraničnopolitická orientácia

Slovensko, ktoré sa zdalo byť od vstupu do EÚ a NATO už definitívne v sfére Západu, by mohlo po týchto voľbách začať meniť smer. Nadíde riziko smeľšieho prispôsobenia kurzu Slovenskej republiky vetrom, ktoré vanú z Východu, a nie iba odtiaľ. R.Fico dosiaľ v revízii postoja SR voči mocensky vracajúcemu sa Rusku našľapoval opatrne, uvedomujúc si, že na tenký ľad spochybňovania Západu by sa nemal tlačiť ako prvý. Však jeho nosnosť sa hrnuli skúšať iní, ktorých nezaťažovala komunistická minulosť (napr. Orbán, Zeman, Klaus, Kaczinsky atď.). Po voľbách 2016 bude už iná situácia. Medzičasom sa udiali drsné zásahy do demokratických pravidiel a inštitúcií v Maďarsku a teraz sa dejú aj v Poľsku. Pred pár rokmi by vyvolali demarše z EÚ. Ale na jar 2016, kedy zrejme začne tretia Ficova vláda, budú už deformácie demokracie na našom poludníku viac-menej mainstreemom. Nadíde čas pokušenia obnoviť ne-západný, (či proti-západný) tzv. karpatský model demokracie, o aký sa pokúšal v 90 rokoch V. Mečiar. Jeho hlavnou črtou bolo vzdanie sa nasledovania západných demokracií s ich náročnou politickou a právnou kultúrou. Namiesto tejto trnistej cesty núka „karpatský model“ ľahkú skratku : stredoeurópske necnosti, ktorých sa nevieme zbaviť , akými sú politická korupcia, semi-demokracia, neznášanlivosť a nacionalizmus… si ponecháme, označiac ich za cnosti. Vyhlásime ich za naše špecifické chápanie hodnôt, aj poslania štátu. Takto by sme sami a dobrovoľne naplnili niekdajší plán ZSSR, ktorý chcel po svojej porážke v studenej vojne zmeniť svoje bývalé kolónie v strednej Európe na územie nikoho, či aspoň na „nezápadné územie“.
Bude tretia vláda R.Fica pokračovať v proeurópskej a atlantickej orientácii SR? Alebo naopak, začne robiť zo Slovenska „nezápadné územie“? To nevieme. Isté ale je, že spor o príslušnosť strednej Európy je tu opäť a naplno. V Budapešti zostavila vládu jedna strana, je populistická, nacionalistická a v mnohom protizápadná. Aj vo Varšave sa zvesujú zástavy EÚ a deformujú demokratické štandardy. Čaká sa už len na slovenské voľby 2016. Ich výsledok ovplyvní – viac než kedykoľvek doposiaľ – celkový obraz strednej Európy.

Test protikorupčnej ofenzívy

Za 4 roky Ficovej vlády sa na Slovensku významne zvýšila frekvencia aj váha tejto témy. Vyšli odhaľujúce knihy, vznikli rôzne protikoručné iniciatívy a dokonca privátne podporné fondy pre oznamovateľov korupcie. Vo voľbách 2016 môže slovenský volič konečne ukázať, že všetky tie podozrenia a odhalenia korupcie ovplyvnia volebné výsledky.
Ale ani na druhej strane pomyselných zákopov sa nezaháľalo. V období 2012-2016 sa politická prax zbavovala zábran a rýchlym tempom smerovala k prerastaniu záujmov štátu a oligarchov. Nezabudnime ani na to, že sa v tomto 4 ročnom období udiali predtým nepredstaviteľné zmeny vlastníctiev v médiách : pre korupciu novinármi kritizovaní oligarchovia poskupovali kritické média . Verejne sa hlásia k tomu, že médiá neskúpili pre podnikanie, ale pre umlčanie. Kvôli tomu sa rozpadali redakcie, otvorila sa otázka novodobej autocenzúry, aj korupcie novinárov. Na protest vznikol aj celkom nový denník…Takže , kto bude rýchlejší ? Voliči by zrejme radi rozpoznali a odmietli vo voľbách skorumpované strany, politikov a za nimi stojacich oligarchov. Ale dokážu to? Alebo sa oligarchom podarí zvládnuť voľby 2016 v ich prospech a po nich upravia pravidlá politickej prevádzky do tej miery, že ich už žiadne voľby neohrozia ? Z hľadiska ofenzívy voči oligarchizácii slovenskej politiky sú tieto voľby veľkým testom. Ak voliči nechajú prepadnúť strany s protikoručnou agendou, podobná ofenzíva sa tak skoro nezdvihne.

Opäť len mlčanie elít?

Slovensko nemalo historickú štátnosť a tomu zodpovedali aj životné a kariérne stratégie elít. Takých, čo by u nás niečo obetovali za vec verejnú, bolo málo. Badať ale zmenu. Na verejnú scénu Slovenska už vstupujú aj mladšie ročníky a osobnosti z umeleckej , teologickej , spisovateľskej a vedeckej komunity , ktoré už vedia, že krajina sa nepohne dopredu, pokým sa nenájde dosť odvážnych ľudí s verejným renomé, ktorí si za republiku začnú tzv. páliť prsty. Ktoré elity bude v nadchádzajúcich voľbách 2016 počuť viac? Obávam sa, že zatiaľ mlčiace, tie odolné odrody vzdelaných alibistov. Ak sa starší chovajú voči politike alibisticky, mladší ňou pohŕdajú, keďže namiesto vodcovstva vidia iba nezáživnú politickú prevádzku. To neinšpiruje, ani nepriťahuje.
Ale na Slovensku by nám starším, aj mladším, už malo dôjsť, že ak sme aj dokázali bez verejne aktívnych ľudí prežiť totalitu, v podmienkach slobody to takto nejde. Sloboda je totiž o voľnom pôsobení síl, o tlaku a protitlaku. Pokým ale tlak záujmových skupín je vždy cieľavedomý, má finančné zdroje, aj nástroje – na obranu verejného záujmu ostávajú u nás ľudia sami a s holými rukami. Bez solidarity z prostredia elít sú slabí.
Najživšie sa za verejný záujem začínajú stavať ľudia v mestách, kde sa vrátili staré časy občianskeho aktivizmu na lokálne témy. Mladí sa opäť učia občianskej sebaobrane, odznova prekonávajú apatiu a atomizáciu spoločnosti, ako sme to robili my, v 80.rokoch. No ani oživený občiansky aktivizmus nezmení nič na fakte, že v každej demokracii majú verejne známi a rešpektovaní ľudia nezastupiteľnú zodpovednosť. Je potrebné, aby nemlčali. Či ale slovenské elity prekonajú tradičnú nechuť sa angažovať za veci verejné už vo voľbách 2016? Aj v tomto ohľade budú voľby 2016 testom : testom, ako ďaleko sa Slovensko, resp. jeho elity, posunuli v pomaly napredujúcom historickom procese akceptovania štátu a svojej spoluzodpovednosti?

Takže zhrnuté : slovenské voľby 2016 neprebúdzajú radostné nádeje, skôr obavy z rizík. No nie je to nič nenormálne. Tak to v slobodných pomeroch býva. Aj tieto voľby, u nás v poradí siedme slobodné, napíšu svoju kapitolu v mladých politických dejinách Slovenska. Do 5.3.2016 je všetko ešte otvorené. Jedno sa mi ale zdá isté : že voľby 2016 môžu priniesť možnosť takých zmien (napr. aj ústavy, zahraničnopolitickej orientacie, ľudsko právnej ochrany, atď), že vo voľbách 2020 už nebude o čom…